Napokon si uvedomil, že jestvuje iba jediný spôsob, ako ich umlčať. Preto vzal zbierku šesťstranných kociek z eloxovaného hliníka. Vybral jednu z nich, aby mu povedala, či vôbec má pokračovať. Jednotka, dvojka alebo trojka znamenajú áno, štvorka, päťka alebo šestka sú nie. Hodnú chvíľu kockami triasol, potom ich hodil na vystretý zelený filcový obrus. Dvojka. Inými slovami, kocka chce, aby sa spýtal. Znova ju vzal, zavrel oči, keď ňou triasol. Napokon ju pustil. Zostávalo už iba otvoriť oči a pozrieť sa, či povedala áno alebo nie. Iba ako iba, pomyslel si a nechal oči zatvorené. V hre bolo predsa dospievanie a väčšia časť života Ester Landgrenovej. Práve chcel otvoriť oči, keď sa bytom až k nemu šíril zvuk zvončeka pri dverách, ktorý mu išiel na nervy. Takmer nikto nikdy nezvonil, a hoci sa na to mohol vykašlať a pokračovať, pokazilo mu to náladu. Aby mohol vychutnať rozhodnutie kociek, potreboval pokoj.