„Starého gazdu Jána Mojžíka tak asi od Vianoc morila tajná túžba. A ako sa začaly snehy topiť, jar približovať a sused dolný, Maco Dlháň, vyhnal prenikavo bľačiace jahnence na dvor, už páľu tej túžby ani strpieť nemohol... „Už je nie inak, ja salaš musím mať!“...
„Tak?! Lepšie bolo pod päsťou, vtedy by ste boli svorní, teraz sa hašteríte ako deti a neviete žiť v slobode? Chceli by ste, by sa nad vami panovalo, chceli by ste bič nad sebou…?“ Klasika zo Zlatého fondu SME.
„Iľa Štopľovie sa nazdala, že keď sa vydá za bratranca ku maminej sestre, že tak dobre ani jednej neveste nebude, ako jej, a ľa, i teraz plače konča domu...“ Klasika zo Zlatého fondu SME.
„„Čo sa stalo? Už je po vojne!“ zvolá Paľo Ďatel rozradostený. „Po vojne!“ prisviedčajú ostatní chlapi. Oči im sršia, líca očervenené, ústa samý smiech.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.
„Už dva roky pominuli, ako vojna trvala. Ľudia ani nerozprávali už o nej; privykli čajsi na ňu. Ženičky sa uspokojili, vžili a privykli, i že im chybujú synovia a mužovia. — Paľo Sekan len po dvoch rokoch, keď mu syna vzali, zbadal, že je vojna…“ Klasika zo...